Skúsme sa na chvíľku zastaviť a obzrieť sa späť. Neviem ako vy, ale ja mám na čo spomínať. Odišiel človek, ktorý pri mne stál skoro od začiatku čo som fotil, ktorý sa zúčastňoval na všetkých mojich bláznovstvách.
Nikdy nepovedal nie, keď som vymyslel niečo čo nešlo, nebál sa šplhať po skalách, piť zarovno mnou, ísť ďaleko a byť po mojej pravici, vedieť kde moje cesty vedú.
Posledná časť fotiek vo videu sa fotila pred rokmi, rozoberali sme koncept, kde sme uvažovali o tom, ako umelec stále hľadá svoju múzu, v dielach ktoré vytvára, v básňach, v hline, vo fotkách... a na konci svojho života si uvedomí, že jeho prekrásna múza bola celý čas s ním, stále mu nazerala cez rameno, stála pred jeho fotoaparátom aj keď ju nemohol vidieť.
Dnes viem, že tie krásne ženy sú len prezlečený priatelia a skvelé zážitky ktoré s nimi zažívame. Tak sa stále môžeme inšpirovať, posúvať ďalej, neprestať, tešiť sa zo života.
Ďakujem že si stál po mojom boku, pri mojich snoch, zážitkoch, radostiach aj v skúškach, stretneme sa opäť, dovtedy sa hore drž, ja tu dole budem ďalej bojovať, ... veď ty vieš...
